Sympatická blondínka Hana Dojčanová je predsedníčkou organizácie Mensa Slovensko, ktorá združuje najinteligentnejších Slová­kov. Niekoľko rokov pracovala ako novinárka na Slovensku a v Indii. Je presbyterkou evanjelického cirkevného zboru Staré Mesto a členkou dobročinnej organizácie Lions Club Pressburg Bratislava.

Kto všetko sa môže stať členom Mensy?

Mensa Slovensko je súčasťou medzinárodnej organizácie Mensa International, ktorá vznikla v roku 1946 v Oxforde a združuje ľudí s IQ 130+. Od čias svojho založenia prešla zložitým vývojom a dnes má svoje pobočky po celom svete. Mensa Slovensko funguje s rôznymi výkyvmi od roku 1993 a jej členom môže byť každý, kto absolvuje náš IQ test s výsledkom 130+ a zaplatí členské na daný rok. (smiech) Túto podmienku by vo všeobecnosti mohli splniť dve percentá populácie, takže na Slovensku predstavuje potenciál ľudí s IQ 130+ asi stotisíc ľudí.

Čo presne znamená, ak sa povie, že niekto má vysoké IQ? Čím sa líši od ostatných?

Inteligenčný kvocient alebo IQ je číslo opisujúce inteligenciu človeka v pomere k ostatnej populácii. Vyše 50 percent populácie má IQ v rozmedzí od 90 do 110, potom to oboma smermi prudko klesá, je to tzv. Gaussova krivka. Za vyššie IQ sa považuje už IQ od 120 vyššie, pričom nad 130 je už výnimočné IQ. Samotné IQ predstavuje len potenciál, určitú schopnosť alebo nadanie riešiť problémy v danom čase. Je to schopnosť logicky uvažovať. Človek s vysokým IQ môže rýchlejšie analyzovať a riešiť vzniknutú situáciu alebo úlohu.

Dalo by sa povedať, že vyššie IQ automaticky znamená, že človek je schopnejší, šikovnejší a dosahuje viac úspechov?

Je to určité nadanie alebo schopnosť, ale samotné vysoké IQ k tomu, aby bol človek úspešný, nestačí. Ako s každým nadaním, aj s IQ treba vedieť pracovať, vedieť ho využiť. Mnohí ľudia s vysokým IQ sú jednostranne zameraní a preto môžu dosiahnuť úspech, napríklad v konkrétnom vednom odbore. Ale všeobecne pre úspech v živote, a to nehovorím už o šťastí v ňom, potrebujeme množstvo iných vlastností. Veľa sa teraz hovorí o emocionálnej inteligencii, schopnosti empatie, vedieť sa pozrieť na vec aj z pohľadu toho druhého. Potrebujeme vlastnosti ako kreativita, sebadisciplína, musíme vedieť komunikovať s ostatnými. Dôležité je nadobudnúť nadhľad. Vysoké IQ mávajú aj autisti, ale nevedia ho v živote využiť. Na druhej strane vysoké IQ „v hlave“ bezcharakterného človeka môže byť nebezpečné. Takže aj o IQ môžeme povedať, že vysoké IQ je dobrý pomocník, ale zlá zbraň. (smiech)

Ak by sme to zovšeobecnili, vyššie IQ je viac doménou žien alebo mužov?

Aj keď platí, že väčšina žien a mužov v mnohých veciach rozmýšľa odlišne, nedá sa povedať, že jedno pohlavie zaručuje vyššie IQ ako to druhé. Je to veľmi individuálne a rozloženie vo výške IQ je medzi mužmi a ženami približne rovnaké. Muži sa možno viac vedia so svojím IQ pochváliť. (smiech)

Ako presne sa meria IQ človeka? Ak človek napríklad opakovane absolvuje testy IQ, nemôže získať takpovediac rutinu a IQ si „umelo“ zvýšiť?

Sú rôzne testy a dokonca sa hovorí o rôznych inteligenciách: matematickej, verbálnej a pod. My v Mense meriame tzv. vrodenú inteligenciu, ktorá je založená na logickom rozmýšľaní. Samozrejme, všetko sa dá rozvíjať, ak človek na sebe pracuje, ale svoje mantinely neprekročí. Takže nedá sa umelo prekročiť, dá sa dosiahnuť svoj strop. Sú rôzne kognitívne tréningy, dobré je aj lúštenie sudoku alebo hranie šachu, to všetko udržuje váš mozog v kondícii. Keď netrénuje telo, svaly vám atrofujú a podobne je to aj s mozgom, nemôžete zostať v trvalej nečinnosti.

Hana Dojcanova_1

Čím presne sa zoberá Mensa Slovensko?

Mensa na Slovensku je súčasťou Mensy International, Mensa ako taká má za úlohu využívať inteligenciu v prospech ľudstva. Napríklad v USA pôsobí nadácia MERF (Mensa Education and Research Foundation), ktorá má dokonca status poradného hlasu v UNESCO. My na Slovensku sme malá organizácia, ale snažíme sa robiť vzdelávacie aktivity pre členov aj nečlenov, napríklad v Bratislave robíme každé dva týždne prednášky alebo workshopy na rôzne témy. Pripravujeme logické olympiády pre školy. Na celoslovenských stretnutiach sa venujeme kultúrnym, športovým a aj iným aktivitám na rozvoj osobnosti, vrátane šifrovacích hier. Zúčastňujeme sa na medzinárodných podujatiach Mensy na celosvetovej úrovni, jednu z nich – EMAG 2013 (European Mensa Annual Gathering) sme robili v Bratislave, kam prišlo 400 mensanov z celého sveta a dopadlo mimoriadne úspešne. Takže sme zviditeľnili aj našu krajinu vo svete.

Niekoľko rokov ste pôsobili ako zahraničná korešpondentka z Indie pre Slobodnú Európu a TA3. Ako sa žije žene cudzinke a žene novinárke v Indii?

Dlhé roky som pracovala ako novinárka, redaktorka a moderátorka najmä na Slovensku. V zahraničí som bola na novinárskej stáži aj v USA, ale India bola špeciálna kapitola. Je to obrovská krajina s obrovskými rozdielmi. Nájdete tam najbohatších ľudí na svete, ale stále je tam veľa chudoby na tej najbrutálnejšej úrovni, podobne ako sme to mohli vidieť vo filme Milionár z chatrče, a s tým sa človek nemôže zmieriť. Žila som tam s celou rodinou, manžel pracoval pre zahraničnú firmu, staršia dcéra chodila do vynikajúcej medzinárodnej školy, mladšia bola vtedy ešte malá. Takže som mala zabezpečené zázemie so všetkým komfortom. Všade však musíte chodiť so šoférom, inak by ste sa mohli dostať do problémov. A získavať informácie na novinárske príspevky nie je jednoduché už vôbec. Ale som rada, že som tam stretla veľa inteligentných ľudí, ktorí mi pomohli. A veľa som sa tam aj naučila. Určite by som si netrúfla ísť tam pracovať, žiť alebo len cestovať úplne sama.

Hoci sú aj také odvážne ženy, ale často počúvame o tom, že sa mnohé osamelé cestovateľky stali obeťami násilia. Aj keď sa táto krajina, najmä vo veľkých mestách, postupne modernizuje, stále prevládajú vo vzťahoch dohodnuté manželstvá a aj to, že prvé dieťa má byť syn. Navyše, kto sa chce oženiť, musí na to „mať“. A keďže na určovanie pohlavia dieťaťa používajú už aj moderné ultrazvukové metódy, stáva sa, že ak prvé dieťa má byť dievča, rozhodne sa matka pre interrupciu. Je to kruté a má to za následok, že v niektorých indických štátoch je pomer mužov ku ženám 10:7 a to rozhodne nie je dobré. Je to aj jeden z dôvodov páchania násilia na ženách. Na druhej strane India sa stáva „múdrou opicou“ v ekonomickom boji ostatných „veľkých áziských tigrov“, ktorá sleduje ich boj a pomaly si zvyšuje vlastnú životnú úroveň. Rapídne rastie stredná vrstva, ktorá v Indii pred pár desaťročiami takmer vôbec neexistovala. V každom prípade je to krajina, ktorá rozšíri vaše kultúrne i duchovné obzory.

Aká ste vodička? Váš vzťah k autám?

Uprednostňujem pohodlie a bezpečnosť. Ani by som nemala prezrádzať, ale šoférujem už 35 rokov. (smiech) Patrí to ku každodennej rutine. Preto si vyberám skôr terénne autá a SUV. Dostanem sa tak všade. Absolvovala som aj viacero dlhších cestovateľských „putovaní autom“ po viacerých kontinentoch. Minulé leto som si čiastočne zopakovala so svojimi dcérami putovanie po USA, kde som z jednej z etáp naraz odšoférovala vyše tisíc míľ (okolo 1600 km), čo už je naozaj veľa. Ale človek nespozná krajinu nikdy lepšie ako spoza volantu. (smiech)

KATARÍNA KLIŽANOVÁ RÝSOVÁ

Foto: Andrej Kližan, archív H. D.